Keď sa rozšírila iniciatíva, aby deti chodili k zubnému lekárovi od prerezania prvého zuba, väčšina ľudí tomu nerozumela s argumentom „načo ho trápiť“. Pravdou je, že skôr ako dieťatko potrebujeme my zubári dostať do ambulancie s dieťaťom jeho rodiča. Ten u zubára špecializujúceho sa na deti dostane informácie, ktoré väčšinou nezíska u pediatra ani nikde inde. O tom, ako čistiť (a aj vyčistiť) zuby od prvého zúbka, o výžive a jej vplyve na zuby, o tom ako bez následkov v noci bezpečne dojčiť, či ako nepreniesť svoju kariogénnu bakteriálnu flóru do úst dieťatka.
Okrem inštruktáže rodiča má ale prehliadka veľký význam aj pre samotné dieťatko. Čím skôr príde dieťa prvýkrát k zubárovi a zaužíva si, že sa do ambulancie chodí vlastne len pohrať a porátať zuby, tým väčšia pravdepodobnosť, že keď už príde k nejakému problému, lekár a malý pacient jeho riešenie hravo a so smiechom zvládnu za vzájomnej dôvery.
Okrem psychologického aspektu si treba uvedomiť, že zubný lekár je často prvý lekár schopný odhaliť mnohé začínajúce ochorenia. Počas prehliadky teda okrem toho „jedného“ zuba v ústach vyšetruje aj jazyk, sliznice, uzdičky, podnebie a slinné žľazy. Všíma si ďalej funkciu tvárového nervu, vývody trojklanného nervu, lymfatické uzliny či spánkovosánkový kĺb.
Napriek tomu ale býva pre rodičov nemysliteľné, že dieťatko by v zubnom kresle prehliadku vydržalo. U detí, ktoré často ešte len ledva stoja na nohách je to pochopiteľné. Na vyšetrenie batoliat sa preto využíva tzv.technika knee to knee, tj koleno ku kolenu. Rodič si sadne na kreslo s nohami spustenými dolu a dieťa mu sedí v náručí tvárou v tvár ako v ergonomickom nosiči. Lekár si sadne oproti rodičovi tak, že sa kolená rodiča a lekára dotýkajú. Keď je zubár pripravený, rodič mu dieťatko spustí do lona, pričom ho celý čas drží za rúčky a udržuje s ním zrakový kontakt. Pre dieťa je veľmi ukľudňujúce ak sa s ním rodič rozpráva či spieva. U detí, ktoré sa nosia v nosiči či šatke nie je raritou, že rodič príde so spiacim dieťaťom a vyšetríme ho v spánku iba „vyklopené“ do lona lekára.
Je samozrejme prirodzené, že mnohým deťom sa táto poloha nepáči a plačú. Nakoľko ale umožňuje lekárovi veľmi rýchlo vyšetriť všetko potrebné, dieťa sa veľmi rýchlo vráti naspäť do náručia rodiča a tam sa ukľudní. Potom ho už len čaká zaslúžená odmena
